Nočné prehadzovanie nie je normálne
Pokladám sa za osobu, ktorá má veľmi, ale naozaj veľmi, dobrý spánok. Nezobudí ma budík, ktorý mám položený hneď vedľa hlavy a ktorý bol zároveň v minulosti schopný zobudiť sestru, ktorá spala o dve miestnosti ďalej. To, čo však prednedávnom začal robiť môj partner, je schopné ma prebudiť aj desaťkrát za noc, čo je pre mňa viac než otravné, náročné, únavné, nemám na to nervy, no proste katastrofa. V noci sa totiž začal prehadzovať, avšak nie zo strany na stranu, ale zo strany na vrch, potom dole, potom hore, potom opäť na druhú strane a sem tam medzi týmto všetkým urobí aj nejaký náznak salta s kotrmelcom a premetom v bok.
Spočiatku som bola skôr nahnevaná. Niekedy to totiž hraničilo s reálnym nebezpečenstvom. Raz sa stalo, že som dostala takú „kopačku“, že modrina na nohe vydržala asi dva týždne. Keď toto neprestávalo ani po niekoľkých mesiacoch a už som seriózne premýšľala nad rozdelenými posteľami, boli sme pozvaní na víkend k známym na chalupu. Noc prebehla úplne pokojne. Žiadne kung-fu v spánku, žiadne kopanie do všetkých strán a ani prevaľovanie z boka na bok. Premýšľala som veľmi dlho nad tým, čo môže byť tým faktorom, ktorý u môjho partnera spúšťa tieto nočné šialenstvá. Raz som si spomenula, že spíme na matraci, ktorý má viac ako sedem rokov, nikdy o neho nebolo nejako extrémne „pečované“, takže sa na ňom nachádzali poriadne preležané a aj špinavé miesta, a že matrace Segum, na ktorých sme spali u známych boli takmer fungl nové.
Peniaze – nepeniaze, matrace sme vymenili. Ani ja sama som tomu neverila, no už prvú noc po ich výmene som nebola mojim partnerom ohrozovaná na živote a in sa ráno konečne cítil vyspatý. Nikdy pred tým som neverila tým rečiam, ako je matrac dôležitý. Bolo mi jasné, že na novom a drahšom sa určite spí lepšie, no že môže mať až takýto efekt a zásadný dopad na život – spánok človeka, to mi nenapadlo ani vo sne.